Korene čajovníkov

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden pán, čínsky cisár Shennong, ktorý veľmi rád zisťoval, ktoré rastliny sú jedovaté. Jedného dňa však ochutnal priveľa jedovatých rastlín a už nevládal ďalej putovať. Cítil sa slabo, kolená sa mu podlamovali a myslel si, že to už ďalej nezvládne. Vtom mu však do horúcej vody privial vánok zopár zelených lístkov. Nápoj vypil a bol zachránený. Odvtedy poznáme čaj. Tak to aspoň hovorí čínska legenda. Ako to však bolo v skutočnosti?

Do roku 1700 narástla cena čaju až na desaťnásobok ceny kávových zŕn.

Najprv sa čaj jedol

Čaj sa v Číne pestuje už aspoň 6000 rokov. V minulosti sa však nekonzumoval tak ako dnes. Veľmi dlho ho ľudia jedli ako zeleninu alebo s obilnou kašou. Neskôr zistili, že čajové lístky spracované teplom a vodou chutia obzvlášť dobre. Vtedy ich začali zohrievať a baliť do veľkých tabliet, ktoré následne lámali na drobučké kúsky a máčali v horúcej vode. Tak vznikla muo cha – alebo, ako ju poznáme my, matcha.

Matcha ľuďom neskutočne chutila a stala sa najobľúbenejším nápojom cisárov. Stala sa aj hlavným objektom pre umenie – umelci kreslili na penu matche, podobne ako dnes vzniká latte art.

V deviatom storočí, počas Tangovej dynastie, priniesol japonský mních lístky čaju do Japonska. Japonci si vytvorili veľa rôznych rituálov okolo prípravy a konzumácie čaju, čo viedlo k japonským oslavám čaju. V štrnástom storočí, počas Mingovej dynastie, čínsky cisár zaviedol máčanie čajových lístkov na výrobu čaju.

Čaj, striebro a ópium

V tých časoch boli hlavnými zdrojmi príjmu pre Čínu čaj, porcelán a hodváb. Čína tak mala obrovskú moc a veľký vplyv na svetovú ekonomiku, keďže sa čaj preslávil po celom svete. Šíriť sa začal okolo roku 1600, keď holandskí obchodníci priniesli do Európy čaj v obrovských množstvách. Mnoho ľudí pripisuje zásluhy za spopularizovanie čaju v Anglicku kráľovnej Kataríne z Braganzy, portugalskej šľachtičnej, ktorá sa vydala za britského kráľa v roku 1661. Anglické kolónie vtedy expandovali, a tak sa čaj rozšíril po celom svete.

Do roku 1700 narástla cena čaju až na desaťnásobok ceny kávových zŕn. Čaj sa stal takým lukratívnym, že sa z intenzívnych obchodníckych súťaží zrodila dovtedy najrýchlejšia plachetnica – kliper. Briti najskôr kupovali čaj za striebro, čo však bolo veľmi drahé, a tak ho začali kupovať výmenou za ópium. To však spôsobilo veľké zdravotné problémy v Číne. V roku 1839 čínsky úradník nariadil svojim mužom, aby zničili britskú loď plnú ópia. Takto sa začala prvá ópiová vojna, ktorá trvala tri roky.

Britská Východoindická spoločnosť si chcela začať pestovať vlastný čaj pre vysoký profit, a tak povolala záhradníka Roberta Fortuna, aby čajové rastliny kradol. Robert putoval po čínskych horách, zbieral čajové lístky a sledoval miestnych pestovateľov. Následne čajové rastliny odniesol Britskej Východoindickej spoločnosti, odkiaľ sa čaj šíril do celého sveta.

Dnes je čaj druhým najkonzumovanejším nápojom hneď po vode.

Kam prísť čajíčkovať v Bratislave?

Zámocká čajovňa – prvotriedne čaje, pochutiny z Blízkeho východu, kvalitná keramika, ale aj šíša a exotické smoothies. Otvorené 14:00 – 22:00, Zámocká 18, hodnotenie 4,6/5 (198 recenzií).

Čajovňa v podzemí – útočisko od každodenných starostí v centre Bratislavy. V podzemí historickej budovy Zichyho paláca na vás čakajú jedinečné priestory, kde pri šálke výnimočného čaju načerpáte novú energiu. Otvorené 14:00 – 22:00, Ventúrska 9, hodnotenie 4,8/5 (528 recenzií).

Literárna čajovňa – obrovský výber čajov, ideálne miesto na rozprávanie sa s kamošmi alebo čítanie kníh, ktoré si vyberiete priamo z poličiek. Otvorené cez týždeň 11:00 – 19:00, cez víkend 12:00 – 20:00, Grösslingová 49, hodnotenie 4,8/5 (366 recenzií).