Ženy naprieč storočiami

V dejinách sú ženy poväčšine zatienené mužmi, ktorí zvyčajne zožnú všetok úspech a slávu. V minulosti boli často prehliadané a ich úlohou bolo rodiť potomkov, byť ticho a robiť, čo im povedali. To, ako sa dejiny píšu a učia, vytvára dojem, že za všetkými významnými udalosťami stoja muži. Keď sa však pozrieme bližšie, zistíme, že svet, ako ho dnes poznáme, by bez nich neexistoval.

15. storočie – Manduchaj

Manduchaj bola mongolská vládkyňa. Titul „khatun“ je ženská verzia slova chán. Narodila sa v roku 1449 ako jediná dcéra aristokratickej rodiny a v šestnástich sa vydala za Manduulchána, potomka Džingischána. Po jeho smrti dala za vládcu vymenovať mladého Bátú Möngkeho a vydala sa zaňho, čím získala kontrolu nad armádou. Vyhlásila vojnu Oiratom, jednému zo západomongolských kmeňov.

V bitkách bojovala aj sama, odviedla početných zajatcov a zabezpečila jasné víťazstvo. Ani materstvo jej nezabránilo v ďalších bojoch: ako štyridsaťročná išla bojovať v pokročilom tehotenstve a počas boja spadla z koňa. Bitku jej armáda vyhrala a po návrate porodila dvojičky. Po dlhoročných konfliktoch sa jej podarilo mongolské kmene zjednotiť.

16. storočie – Sofonisba Anguissola

Sofonisba, najstaršia dcéra šľachtickej rodiny, bola talianska renesančná maliarka. Narodila sa v roku 1532 v Cremone. Hoci nebolo bežné, aby sa ženy venovali umeniu profesionálne, otec jej zariadil školenie u maliara Bernardina Campiho. Jej práca zaujala aj Michelangela, s ktorým si písala. Keď jej navrhol, aby nakreslila plačúce dieťa, poslala mu kresbu známu ako Chlapec pohryzený rakom (1554). Vraví sa, že práve tá inšpirovala Caravaggia k obrazu Chlapec uhryznutý jaštericou.

Dopočul sa o nej aj španielsky kráľ Filip II. a pozval ju za dvornú maliarku a dvornú dámu kráľovnej Alžbety z Valois. Maľovala najmä portréty kráľovského dvora a s kráľovnou sa veľmi zblížila. Neskôr žila 35 rokov v Janove, kde organizovala stretnutia s nádejnými maliarmi. Jej úspech motivoval ďalšie ženy, aby sa stali umelkyňami.

17. storočie – Maria Sibylla Merian

Maria Sibylla sa narodila vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1647 do rodiny umelcov a vydavateľov. Na rozdiel od bratov nesmela vycestovať, aby sa učila umeniu, a tak sa začala zaujímať o prírodu, predovšetkým o hmyz. Ako trinásťročná zakreslila životný cyklus priadky morušovej a fascinovala ju metamorfóza. V Norimbergu sa rýchlo preslávila a zaúčala ďalšie ženy do maliarstva.

Jej kniha s kresbami premeny húseníc na motýle zožala veľký úspech – v tom čase sa totiž verilo, že motýle sa rodia z bahna. Ako 53-ročná sa vydala do Surinamu a z tamojších pozorovaní vznikla jej najznámejšia kniha Metamorphosis Insectorum Surinamensium (1705). Dodnes patrí medzi najdôležitejšie prírodovedkyne histórie.

18. storočie – Pauline Léon

Pauline bola francúzska revolucionárka, ktorá počas Veľkej francúzskej revolúcie bojovala aj za práva žien. Jej rodičia mali obchod s čokoládou a Pauline odmala vnímala ťažkosti, ktoré znášala tretia vrstva. Patrila medzi tých, ktorí dobyli Bastilu. Žiadala Národné zhromaždenie, aby ženy mohli nosiť zbrane a bojovať, a s priateľkou Claire Lacombe založila Spolok republikánskych revolucionárok, ktorý jakobíni čoskoro zakázali. V roku 1794 ju aj s manželom zatkli za radikálne názory a po prepustení sa stiahla z politiky.

19. storočie – Mary Edwards Walker

Mary Edwards sa narodila v roku 1832 na farme v Oswegu. Rodičia chceli, aby mala rovnaké vzdelanie ako jej brat. Vyštudovala Syracuse Medical College ako druhá žena po Elizabeth Blackwell. Keď vypukla občianska vojna, nikde ju nechceli vziať, lebo bola žena. Nakoniec sa stala prvou lekárkou v americkej armáde a po vojne dostala Medailu cti – dodnes je jedinou ženou s týmto vyznamenaním.

Celý život odmietala nosiť korzety a šaty, lebo boli nepohodlné a nepraktické, a viackrát ju za to zatkli. Na kritiku odpovedala, že nenosí mužské oblečenie, ale svoje vlastné. Bola aj veľkou zástankyňou volebného práva žien.

20. storočie – Clara Zetkin

Nemecká politička Clara Zetkin sa narodila v roku 1857 vo Wiederau. Vyštudovala za učiteľku a v roku 1878 vstúpila do Socialistickej robotníckej strany Nemecka. Musela emigrovať do Švajčiarska a Francúzska, kde šírila zakázanú literatúru. Po návrate vydávala ženský časopis Rovnosť (Die Gleichheit). V roku 1910 v Kodani presadila vznik Medzinárodného dňa žien, ktorý sa prvýkrát oslavoval v roku 1911. Ako poslankyňa Ríšskeho snemu otvorila schôdzu 40-minútovým prejavom proti Hitlerovi a nacizmu.

21. storočie – Malala Yousafzai

Malala sa narodila v roku 1997 v pakistanskej Mingore. V roku 2009 oblasť obsadil Taliban, ktorý okrem iného zakazoval dievčatám chodiť do školy. Malala o tom písala na internete a s otcom vystupovala za právo dievčat na vzdelanie. V roku 2012 ju cestou zo školy postrelil talibanský ozbrojenec. Po uzdravení sa s rodinou presťahovala do Anglicka, v deň svojich šestnástich narodenín vystúpila v OSN a stala sa najmladšou držiteľkou Nobelovej ceny za mier.

Toto sú len niektoré zo žien, ktoré pomáhali tvoriť históriu. O mnohých sa musíme dozvedieť vlastnou snahou, na rozdiel od mužov, ktorých príbehy sú prerozprávané tisíckrát. Preto ak si nájdete voľnú chvíľu, venujte ju ženám – vzdelávajte sa o nich a najmä oceňte tie okolo vás.