Škola očami študenta

Keď sa povie slovo škola, všetci si vieme predstaviť lavice, tabule, nekonečné prednášky a rady na obed. Väčšina dospelých si predstaví svoje deti, ako cez prestávky tvrdo makajú, aby boli pripravené na hodinu, alebo ako sa aktívne hlásia a píšu si poznámky. Oni to už majú za sebou a myslia si, že škola je ľahšia než práca. To je mýtus, lebo každý ročník je prispôsobený tomu, čo v danej chvíli dokážeme.

Kým jeden učiteľ má namiesto hlavy kalkulačku, druhý ani netuší, čo sa dialo počas Veľkej francúzskej revolúcie.

Takže ako vidí školu študent? Každý ju vníma inak, ale hádam každému sa pri tom slove vybavia tri pojmy: únava, stres a úlohy. A milión ďalších. Dalo by sa povedať, že väčšina považuje školu za väzenie či mučiareň, čo je paradoxné, lebo vo väzení by boli za vzdelanie vďační.

Lenže my ľudia by sme asi neprežili bez sťažovania sa. Neplatí to len o tínedžeroch, ale aj o učiteľoch nespokojných s triedou, ktorá je príliš tichá alebo priveľmi hlučná. Ako študenti máme na každú hodinu dôvod, prečo nám nevyhovuje. Pondelok ráno je príliš skoro. V piatok počas posledných hodín sme už všetci duchom v posteli pri rozprávke alebo na karaoke párty. A streda je náročná, lebo vieme, že polovica týždňa je stále pred nami.

Ako teda vyzerá bežný deň študenta? Ešte predtým, než vôbec prídeme do školy, musíme absolvovať ten najťažší boj – boj s budíkom. V zime nejde len o zobúdzanie, ale aj o opúšťanie teplučkej perinky, ktorá sa nám ráno zdá životne dôležitá. Keď prežijeme cestu do školy, a k tomu načas, chýba už len povinné preklínanie Márie Terézie a škola môže začať.

A aj keď sa v škole oficiálne učíme dva cudzie jazyky, ja tvrdím, že ich je viac. V chémii máme názvoslovie, na biológiu a fyziku sa musíme učiť celú novú slovnú zásobu a matika sa miestami podobá na hieroglyfy. A potom od nás niekto chce, aby sme si to všetko pamätali a boli excelentní v každom predmete. Čo je, povedzme si úprimne, nemožné. Navyše, kým jeden učiteľ má namiesto hlavy kalkulačku, druhý ani netuší, čo sa dialo počas Veľkej francúzskej revolúcie.

Ďalšia téma by si zaslúžila samostatný článok – obed. Na školách to máme s obedmi ťažké, aj keď sa to dá pochopiť vzhľadom na kuchársky plat. Obed je vždy zážitok, pretože nikdy nevieme, čo nás na tanieri čaká. Niekedy je to experiment hodný Nobelovej ceny za divné chute.

Škola však nie je len miesto, kde sa učíme predmety, ale aj príprava na život. Každý deň testuje našu trpezlivosť, kreativitu, schopnosť socializovať sa a prežiť pondelok bez psychickej ujmy. A aj keď sa na ňu často sťažujeme, nakoniec vieme, že bez nej by to nebolo ono, už len preto, že tam máme kamarátov. A navyše by sme bez nej neprekonali našu lenivú ľudskú povahu. Ale pšššt.